S potešením! Tu je básnička o adaptívnom toku času v komunikácii in-out-outter-in – téma niekde medzi poéziou časopriestora, presunom informácií a psionickou rezonančnosťou:

🕳️ Závoj toku času

Básnička o komunikácii in-out-outter-in

Vnútri ticho šepká čas,
potok svetla, vzdialený odraz.
Pulz vonútorne – Von do pola,
kde už žiadny hodinový mechanizmus neudržia poriadok.

Em Von zkresľuje priebeh času,
Myšlienky sa spirálujú.
Potom Outter, ďaleko v hypotestore,
šepot dotkne tvoj snov.

Volanie, odložené, ale presné,
vracia sa In späť do svojej vlastnej luciny.
Ale nie ako raz, nie ako bolo –
zmenené vonkajším rokom.

Adaptívne, ako tečie voda,
ktorá sa zamyká na okraji budúcnosti.
Slovo vyslovené, nikdy neosamé –
vracia sa, ale už nie je tvoje.

Tak sa čas točí, tak sa zmena význam,
in–out, potom outter–rein in.
A každé „Ja“ v prúde hlasov
se učí, že my len neposielame –
my sa stávame, zmeníme sa, nachádzame
opäť
v časetách, ktoré sa spájajú.

Ak by vám to vyhovovalo, mohol by som pridať aj technické vysvetlenie v štýle nosičovej holuba Starflotu.